Za oponou - Hobit
Ostávame opäť pri trilógii - predchodcovi Pána prsteňov, Hobitovi. Fantasy román Hobit vznikal v 30. rokoch 20. storočia, teda ešte prv ako Pán prsteňov. Boli to Tolkienove príbehy, ktoré písal a čítal svojim synom pred spaním. Keď sa Hobit dostal do rúk vydavateľstvu a rodinnej priateľke, ktorá v ňom pracovala, boli fantasy textami nadšení. O pár rokov neskôr, v 1937 uzrela Tolkienova kniha svetlo sveta. Mimoriadne na nej je, že prináša autorovu vlastne vypracovanú mytológiu. Mohol si tento talentovaný spisovateľ myslieť, že “príbehy zo šuflíka“ skromne venované jeho deťom, sa raz premenia do knižnej podoby? Budú natoľko čitateľsky obľúbené, že sa budú prekladať do viac ako 40 jazykov?!
Všetky tri filmové časti Hobita sa odohrávajú 60 rokov pred Pánom prsteňov v Stredozemí. Natáčanie sa malo konať v roku 2009, ale už hneď v zárodku mala produkcia niekoľko problémov a sporov. Išlo o nezhody s novozélandskými filmovými odbormi, finančné problémy, boj o práva a ešte hľadanie režiséra. Aj pre protest novozélandských odborov dokonca hrozilo, že filmovanie Hobita sa neuskutoční na Novom Zélande. No vláda splnila filmárom potrebné podmienky, veď ďalšia „tolkienovská“ trilógia mala len pozitívne prispieť k ekonomike a zvýšiť cestovný ruch krajiny. Napokon začala snímka vznikať v marci 2011. Režisérom filmu mal byť Guillermo Del Toro, uznávaný mexický režisér. Režírovania sa vzdal s odôvodnením, lebo nemohol odmietať iné projekty a taktiež čakať na meškajúce natáčanie. Tieto ťahanice, ktoré Del Tora znechucovali, trvali dva roky. Svoju prácu odviedol ako scenárista. Fanúšikov prekvapilo či možno neprekvapilo, filmovú réžiu (rovnako ako pri Pánovi prsteňov), dostal opäť do rúk Peter Jackson v koprodukcii Nového Zélandu a USA.
Pri meste Matamata na Novom Zélande vznikalo čarovné miestečko pre natáčanie Hobita. Režisér sa preň rozhodol kvôli bohatej prírode a postavil tam dedinu Hobitton. V roku 1999 začali s jej výstavbou, tá trvala zhruba rok a mala slúžiť len na nakrúcanie. Dovezené boli živé ploty a stromy, domčeky boli reálne postavené z dreva, polystyrénov a kameňa. Nešlo teda vôbec o počítačovú grafiku! Pamätáte si strom, ktorý sa nachádzal nad norou Bilba a Froda? Jackson na tomto mieste požadoval postaviť strom. Štáb na jeho želanie vytvoril umelý strom s plechovými listami. Naživo sa pánovi režisérovi nepáčila farba listov a tak lístok po lístku museli nanovo striekať. Dedinka s malými hobitími domčekmi sa od čias filmovania stala aj slúži ako krásna a vyhľadávaná turistická atrakcia.
Natáčanie takého filmu ako je Hobit od Tolkiena si prirodzene vyžadovalo svoju náročnú obetu a veľa pracovného času. Tím filmárov musel riešiť náročné organizačné a logistické problémy. Teraz si napríklad predstavte, ako kamery pracovali naplno a každá jedna z nich stála 58-tisíc amerických dolárov. Len priestor pre techniku zaberal 17 kamiónov. Ľudia boli prepravovaní lietadlom a detailná práca sa týkala každého jedného člena tímu. Aký rozpočet dosiahol Hobit? Produkciu všetky tri filmové snímky vyšli pekne vysoko, na 710 miliónov dolárov.
Na výrobe špeciálnych efektov filmu spolupracoval aj Slovák a ponuku na spoluprácu dostal od samotného filmového štúdia Petra Jacksona (Weta Digital).
Zázrakom je najmä to, že sa film vôbec nakrútil, veď problémy okolo natáčania vznikali na počiatku, čo mohlo odradiť nejedného režiséra. Našťastie napriek početným problémom Peter Jackson rozhodne zabojoval a ukázal, že patrí k tým výnimočne tvoriacim režisérom. Ako uviedol pri premiére Hobita, ich "osudom bolo byť tam". Hlavného Hobita stvárnil britský herec Martin Freeman. Podľa filmárov sa už Freeman mal narodiť, aby hral postavu hobita Bublíka. Viete ako sa dostal Freeman do tohto filmového projektu? Režiséra Jacksona zaujal v seriáli Sherlock a ako uviedol, nevedeli si predstaviť ani nikoho iného, kto by mohol zvládnuť filmovú postavu Bilba lepšie ako Martin.
Čo sa dialo na svetovej premiére Hobita v hlavnom meste Nového Zélandu? Vo Welingtone sa na Hobita nazhromaždilo stotisíc zvedavcov a tí najviac nedočkaví a odvážni vyšli hore na strechy. Alebo viseli na pouličných lampách, keď túžili vidieť herecké hviezdy na červenom koberci. Fanúšikovia si dali záležať na príprave - keď oblečení do stredovekých kostýmov, čarodejníckych klobúkov alebo s hobitími ušami čakali na príležitosť, byť čo najbližšie k červenému kobercu. Trpezlivosti medze nekládli a na počkanie z noci do rána využili táborenie.
Tolkien veru filmárov moc v láske nemal a predpokladal, že jeho fantasy Hobit a Pán prsteňov sú nesfilmovateľné diela. A čo si myslíte vy, bola to pravda alebo nie? Podarilo sa natočiť aj toto Hobitovské sústo? :)